O PROJEKTE

Amazonský prales je rozsiahly približne 5 500 000 km2 v Južnej Amerike. Celý Amazonský prales predstavuje viac ako polovicu tropických dažďových lesov celého sveta. O Amazonskom pralese sa často hovorí v súvislosti s ubúdaním zalesneného územia v tejto oblasti.

Kvôli potrebe vzácneho dreva a nových pastvín pre stáda dobytka, ktorého chov sa stával výnosným obchodom, dochádzalo k extenzívnym zásahom do krajiny. Zužitkovanie zalesneného územia na premenu na poľnohospodársku pôdu bolo podľa legislatívy efektívne využitie, a tak na začiatku 70. rokov po raste ceny sójových bôbov došlo aj k rozšíreniu poľnohospodárskej plochy na úkor pôvodného pralesa. Takto použitá pôda mala niekoľkonásobne vyššiu cenu ako prales. Sója je jedným z vývozných artiklov a podieľa sa na stabilite meny. Nevyhnutnosť dopraviť sóju do priemyselných oblastí bližšie k pobrežiu si vynútila výstavbu asfaltových ciest. Tieto cesty bývajú označované ako srdce oblúka odlesňovania, pretože odtiaľ postupuje kolonizácia pralesa a systém hospodárenia sa mení podľa vzdialenosti od cesty.

Medzi rokmi 1970 a 2000 bolo vyrúbaných celkom 16,4 % celkovej plochy pralesa, čo predstavuje každoročnú stratu 20 200 km2 (necelé 1/3 územia Česka). Od roku 2002 sa plocha chráneného územia strojnásobila, celkovo sa ochraňuje asi milión km2, zatiaľ čo ťažba dreva a odlesňovanie poklesli o 60 %. V roku 2005 boli mnohé časti amazonského pralesa zasiahnuté obrovskými suchami, najhoršími za posledných 100 rokov. Podľa niektorých odborníkov je prales schopný prežiť maximálne trojročné sucho, dlhšie by mohlo mať nezvratné dôsledky. Prales by sa mohol dostať až do bodu, odkiaľ už niet návratu a hrozí premena v savane alebo dokonca púšť. To by katastrofálne zasiahlo celú planétu.

Amazonský prales je označovaný ako zelené pľúca planéty. Je však tiež významným producentom skleníkového plynu metánu.

Odlesňovanie spôsobuje predovšetkým rastúcu životnú úroveň a prudký nárast populácie v a súvisiace hlad po poľnohospodárskej pôde. Lesný porast zabraňuje erózii a zosuvom pôdy, rovnako ako tvorí prirodzenú zásobáreň vody. Novo vyrúbané územia tak ohrozujú erózie a plodiny vysadené na strácajúcej sa poľnohospodárskej pôde trpia nízkou hladinou podzemnej vody. Schopnosť pralesa zadržiavať zrážky sa znižuje a tak pri dažďoch voda odteká a pritom spôsobuje eróziu pôdy. Neschopnosť pralesa zadržiavať zrážky spôsobuje v čase medzi dažďami sucho. Všetky tieto problémy spôsobujú zníženie biodiverzít a naopak zvyšujú zraniteľnosť celého ekosystému.

Ak sa ťažba nezastaví, existuje vážne riziko, že viac ako 50 % amazonského pralesa sa premení na života neschopnú savanu.